Bobrovec

Vyberte si jazyk

Obec Bobrovec

Obec Bobrovec leží v strednej časti Liptovskej kotliny v doline Jaloveckého potoka. Južnou hranicou katastrálneho územia sa dotýka mesta Liptovský Mikuláš – časť Liptovská Ondrašová .

Severná časť katastra je súčasťou Tatranského národného parku a jeho ochranného pásme. Západnú hranicu tvoria katastre sídiel Pavlova Ves a Bobrovček a východnú hranicu katastre sídiel Trstené a Jalovec.

Južnú odlesnenú pahorkatinnú časť chotára tvorí flyš so zvyškami staroštvrtohorných štrkov a severnú, na pravom svahu zalesnenej Jaloveckej doliny, ruly a granodiorit. Horný úsek doliny nesie stopy štvrtohorného zaľadnenia.

Ihličnatý les je do výšky cca 1 500 m, prechádza do pásma kosodreviny a vysokohorských lúk. Nadmorská výška katastrálneho územia je v rozmedzí 585 až 2047 m n.m. Územie do nadmorskej výšky cca 650 m patrí do mierne teplej oblasti, prevažná väčšina územia nad 750 m do chladnej klimatickej oblasti. Priemerná teplota vzduchu kolíše od najnižších do najvyšších polôh kotliny.

Počasie

Na území prevládajú západné a severozápadné vetry. Najchladnejším mesiacom je január s priemernými teplotami od –5 do –70 C, najteplejším je júl s priemernými teplotami od + 14 do + 170 C. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 700 do 900 mm. Najviac zrážok padne v júni a v júli, najmenej v januári až vo februári. Snehové zrážky sa vyskytujú od októbra do mája.

História

Prvé osídlenie v priestore obce vzniklo už v 13. storočí. Poloha na južnom podhorí Vysokých Tatier vytvárala optimálne podmienky pre jeho rozvoj. V 15. storočí sa Bobrovec vyvíjal ako zemepánske mestečko poplatné ročnou dávkou. Titul „výsadné mesto“ mal až do konca 19. storočia. Toto postavenie Bobrovca vo vzťahu k okolitým menším sídlam potvrdilo aj 20. storočie, stalo sa strediskovým sídlom pre obce Pavlova Ves, Bobrovček, Jalovec, Trstené a Liptovské Behárovce. Obec Bovrovec sa vyvinula na strediskové sídlo vďaka najoptimálnejším podmienkam z hľadiska reliéfu terénu, ktorý tvorí mierne stúpajúcu rovinu ohraničenú Jaloveckým potokom a pozdĺžnymi severojužnými hrebeňmi pahorkatiny oddeľujúcimi jednotlivé sídla, chránenú zo severu hrebeňom Liptovských Tatier.

História Bobrovca siaha do 13. storočia. Najstaršia zachovaná písomná pamiatka, v ktorej je Bobrovec spomínaný, je výsadná listina kráľa Ondreja II. z roku 1231. V roku 1288 potvrdil kráľ Ladislav IV. župana Bogomíra za bobroveckého šľachtica. V roku 1310 nadobudol Bobrovec právo trhov. Z roku 1482 je pre obec najcennejšia výsadná listina obnovená kráľom Matejom a ďalšími panovníkmi, ktorá ratifikuje výsadné právo Bobrovca ako kráľovského mesta. Dominantným objektom obce Bobrovec je na vyvýšenej terase nad potokom umiestnený kostol s. Juraja. Stavba prvého murovaného kostola sa predpokladá na konci 15. storočia. Z pôvodného gotického kostola sa zachovalo sanktuárium, ktoré tvorilo prednú, oltárnu časť. Súčasťou areálu je lipa, ktorej predpokladaný vek zodpovedá veku kostola. Stavba terajšieho kostola sa začala v roku 1774 staviteľom Drahným z Liptovského Mikuláša, ukončená r. 1782. Za kostolom je alej vzácnych starých líp.

V 18. storočí boli v mestečku Bobrovec založené remeselnícke cechy, na ktoré ostali pamiatky venované ako dary mestu: neskorobaroková kaplnka venovaná muzikantským cechom je umiestnená na okraji parčíka v centre obce a cech tesárov venoval mestu stĺp sv. Jozefa na námestí v parčíku.

Poloha sídla v podhorskom pásme Liptovských Tatier, v dostupnej vzdialenosti od rekreačných stredísk pri Liptovskej Mare, Demänovskej doliny a mesta Liptovský Mikuláš