Ubytovanie a cestovanie Slovensko : Venda.sk

Trnava - Expozícia judaík v synagóge
Trnava

Viac informácií o "Trnava - Expozícia judaík v synagóge" na Muzeum.sk

Trnava – Expozícia judaík v synagóge

Židia v Trnave žili pravdepodobne už v časoch Veľkomoravskej ríše. Od 12. storočia tvorili Židia na území dnešného zípadného Slovesnka kompaktné osídlenie. Dôkazom toho, že žili i v Trnave, je skutočnosť, že rabi Eliezer ben Natan, ktorý okolo roku 1150 zastával funkcia rabína v Poznani, pochádzal z Trnavy. V druhej polovici 14. storočia bol rabínom v Trnave Ajzek Jicchak Tirnan, neskôr správcom bratislavskej rabínskej školy, napokon hlavným rabínom vo Viedni. V roku 1539 boli Židia z mesta vyhnaní kráľom Ferdinandom I. V 18. storočí mesto Trnava pokračovalo v boji proti židom, hoci v meste nebýval ani jediný. Trnava protestovala dokonca proti tomu, aby si Budínsky Židia postavili synagógu. Zákaz pobytu židov v meste zmenil až Tolerančný patent Jozefa II. V tých dobách patrila Trnava pod rabinát v Cíferi. Roku 1831 kúpili Židia na Halinovej ulici pozemok a vo dvore postavili modlitebňu. Zaujímavé na tom bolo, že aj kresťanské obyvateľstvo prispelo značným obnosom na prvú stavbu po vyhnaní. Obec sa stále väčšmi rozmáhala. Roku 1855 sa odlúčila od cíferskej, Trnava sa stala sídlom rabinátu. Aj cíferský rabín Šimon Sidon sa odsťahoval do Trnavy. Po židovských kongresoch v Michalovciach a Budapešti sa v Trnave vytvorila náboženská obec status quo ante. Roku 1891 postavila obec synagógu podľa plánov viedenského architekta Jakuba Gartnera. V záhrade synagógy postavila náboženská obec pomník na pamiatku umučených za 2. svetovej vojny. Projektoval ho architekt Artur Slatinský-Szalatnay. Pozostáva zo sarkofágu s nápisom : “Našim umučeným 1942–1945“ a má symbolický podstavec s troma stĺpmi. V zadnej časti dvora bol bet ha-midraš, kóšer kuchyňa a byt rabína. V roku 1896 bola v Trnave založená aj ortodoxná židovská náboženská obec. Ortodoxná obec mala aj ješívu, ktorej počet študentov kolísal medzi 100 a 150. Ortodoxnú synagógu od synagógy status qua ante oddeľuje iba úzka ulica. Podľa ortodoxného zvyku je bez pompy a bez veží. Hoci zvonku pôsobí stavba veľmi skromne, vnútro je impozantné a vyvoláva v návštevníkovi priaznivý dojem. V súčasnosti je v súkromnom majetku a jej budúcnosť je neistá. Starý cintorín založili v roku 1801 a je vlastne druhým židovským cintorínom v Trnave. Prvý bol zriadený niekedy v 12. či 13. storočí. Dnes o ňom nevieme ani to, kde sa nachádzal. Nový cintorín leží na okraji mesta. Založili ho v roku 1879. Je výnimočný v tom, že sa na ňom pochovávali tak príslušníci ortodoxie ako aj status quo. Roku 1930 dosiahol počet Židov v Trnave 2.728 z celkového počtu 23.973 obyvateľov. Nástup fašizmu postupne zničil túto rozvíjajúcu sa židovskú komunitu. Trnavských židov začali deportovať v marci roku 1942 spolu s ortodoxným rabínom Izidorom Friedmanom a status quo rabínom Eduardom Reichom. V súčasnosti sa v Trnave aj na šabat ťažko zostavuje minjan (modlitebné minimum 10 mužov vo veku nad 13 rokov).

Synagógu status quo ante postavili v roku 1891 podľa plánov viedenského architekta Jakuba Gartnera. Stavba s výraznou dvojvežovou fasádou slúži po čiastočnej rekonštrukcii pre potreby Galérie Jána Koniarka. Expozícia MŽK je inštalovaná na ženskej galérii. Pred synagógou umiestnili po druhej svetovej vojne pamätník Holokaustu, postavený podľa návrhu architekta Artura Szalatnaia-Slatinského.

Pre viac informácií o kultúrnych pamiatkach, galériách, alebo hradoch, navštívte prosím Muzeum.sk

Okolie